Anton Srholec sa narodil 12. júna 1929. V roku 1944 nastúpil do
Saleziánskeho ústavu v Šaštíne. Po násilnom rozpustení reholí sa ako
saleziánsky klerik v roku 1951 pokúsil o prekročenie hraníc, aby mohol
pokračovať v štúdiách teológie v Taliansku. Keďže útek sa nevydaril, bol
odsúdený na 12 rokov a deväť si odsedel vo väzení a pracovných táboroch
v jáchymovských uránových baniach. Po prepustení pracoval v
robotníckych profesiách v Skalici a Ostrave. V roku 1970 bol v Ríme
vysvätený na kňaza, vrátil sa na Slovensko a 15 rokov pôsobil ako kňaz v
pastorácii vo farnostiach Bratislava - Blumentál, Pernek, Veľké Zálužie
a Záhorská Ves.
V roku 1985 mu za účasť na Velehradskej púti zobrali štátny súhlas na
kňazské pôsobenie a do roku 1989, keď sa stal dôchodcom, znova pracoval
ako robotník. Po Nežnej revolúcii, keď ho ani rehoľa, ani diecéza
nezapojili do pastorácie, využil priestor novonadobudnutej slobody na
rozvíjanie sociálnych i pastoračných aktivít pre ľudí na pokraji
spoločnosti a cirkvi. Od roku 1992 viedol v Bratislave domov pre
bezdomovcov Resoty. Od roku 2008 bol predsedom Konfederácie politických
väzňov. Zomrel 7. januára 2016 vo veku 86 rokov.